Pred spaním som si čítal správy zo slovenskej politiky. Ležiac v posteli som potom uvažoval nad súčasnou spoločenskou situáciou. Normálne nemám najmenší problém so zaspávaním (Bohu vďaka) a navyše som celý deň fyzicky makal (slovenská dovolenka – pomáhal som susedovi klásť plávajúcu podlahu). Tentoraz som sa však stále prehadzoval. V hlave mi rezonovali rôzne názory a vyjadrenia z diskusií, postoje a komentáre. Pokúšali sa o mňa neveselé emócie – pocity bezradnosti a bezmocnosti. Až som mal tendenciu uzavrieť to všetko skepticky: „Čo sa s tým dá robiť? A čo už ja len s tým narobím?“ Vyzeralo to tak jasne. Ak nechcem poprieť všetky tie výroky a opisy situácie, musím skonštatovať, že je to beznádejné a márne. Zo skúsenosti však viem, že takéto unáhlené a zjednodušujúce uzávery nie sú dobré. Keď som sa zriekol pokušenia takto to „zabiť“, do mojej mysle vstúpila iná myšlienka: „Pozri sa na to z väčšej výšky!“
Väčšina ľudí považuje dobu, v ktorej žije, za tú štandardnú. Čudujeme sa divným spôsobom, ktoré vládli v dávnej i nedávnej minulosti. Mladí ľudia nechápu, že by to mohlo byť a bolo inak. Krútime hlavou nad smutným povzdychom (nielen) dôchodcov, že už nič nie je ako bývalo. Pretože aj oni považovali tú svoju dobu za štandardnú. Aj väčšina z nás pravdepodobne „zamrzne“ a stotožní sa s určitým obdobím. Roky deväťdesiate, nulté, desiate (či ako sa to povie?).
Navyše máme tendenciu byť egocentrickí. Podvedome predpokladáme, že celá história je tu kvôli nám. Najdôležitejšie je to, čo sa deje tu a teraz. Lebo sa toho zúčastňujem ja. Preto automaticky hľadáme odpovede, kľúč, riešenie k dnešným problémom okolo seba. Čo na to hovoria naši súčasníci – kamaráti, kolegovia, politici. Ale čo takto sa na to pozrieť z väčšej výšky?
Málo ľudí vie, že výrok „Nič nového pod slnkom“ pochádza ešte z doby pred našim letopočtom a je z Biblie. Nájdeme ho v knihe Kazateľ:
Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom. Ak je niečo, o čom by človek povedal: „Pozri, toto je niečo nové!“, už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami (Kaz 1,9-10).
To, v čom my vidíme dnes veľký neriešiteľný problém, budiaci pocit bezradnosti a bezmocnosti, už riešili generácie pred nami mnohokrát. Možno v inej podobe a bez počítačov, ale podstata je tá istá. To len my si namýšľame, že sme objavili Ameriku. Mimochodom, toto je nádherná paralela: Potom ako Ameriku navštívili Vikingovia i Číňania, dávno potom ako ju osídlili predkovia Indiánov, sme my Európania konečne zistili, že existuje.
Nehovorím, že nemáme byť aktuálni a inovatívni. Netvrdím, že nemáme hľadať špecifiká súčasnosti a používať výdobytky doby. Len si myslím, že sa nemusíme obmedziť pri výbere možností riešenia len na to, čo povie sused alebo Fico. Prípadne EÚ. Môžeme sa na to pozrieť z väčšej výšky.
V mojich blogoch vás chcem pozvať práve k tomuto. Pozrieť sa na to z väčšej výšky. Bez toho, aby sme sa zabudli opäť vrátiť na zem.
To be continued :)
