Prečo neodchádzam od Igora Matoviča

Autor: Richard Vašečka | 13.2.2012 o 6:44 | Karma článku: 16,39 | Prečítané:  4126x

Nedávno sa tu objavil blog s nadpisom „Prečo dnes odchádzam od Igora Matoviča“. Vážim si p. Bránika aj jeho názory a postoje. Oceňujem jeho aktivitu, ktorú vyvinul v súvislosti s kampaňou, ktorej veril. Preto aj chápem jeho rozhorčenie, sklamanie a rozčarovanie. Aj jeho rozhodnutie. A mrzí ma to. Ako normálneho človeka ma mrzí aj to všetko, čo tomu predchádzalo a čo k tomu viedlo. Ďakujem mu, nesúhlasím však so všetkými jeho uzávermi.

Tento blog nebude obhajobou voči obvineniam ani ospravedlňovaním sa. Ako kresťan neverím takýmto postojom. Zodpovednosť voči mojim potenciálnym voličom a ďalším ľuďom ma vedie k tomu, aby som v tejto situácii zaujal postoj. Alibizmus a nerozhodnosť sú veľmi deštruktívne, aj keď často na prvý pohľad najrozumnejšie a najpohodlnejšie. Rozhodnúť sa znamená vybrať si boj a niesť následky. Viacerí známi aj neznámi sa na mňa obracali v posledných dňoch s pozdvihnutým obočím: „To čo je? Čo sa deje?“ Rozprával som sa osobne alebo telefonicky s viacerými ľuďmi z oboch strán sporu, čítal ich vyjadrenia, bol zasypaný rozsiahlou vzrušenou mailovou komunikáciou typu „Odpovedať všetkým“. S rozhodnutím a vyjadrením som čakal ešte na jedno stretnutie, ktoré sa odohralo v sobotu.

Problém mi nerobilo možné vzdanie sa kandidatúry. To bola jedna z prvých vecí, ktorú som si vo svedomí a pred Bohom ujasnil. Či som pripravený bez vykrúcania odísť z kandidátky, ak by som zistil, že zotrvávaniena nej bude podporou morálneho zla. Som.

Jeden z najzákladnejších postojov v mojom živote, ktorému učím aj moje deti, je láska k pravde. Milujem pravdu. A chcem byť pravdivý v láske. Pod pravdou nerozumiem svoj názor, svoje poznanie ani svoje presvedčenie, ale skutočnosť – tak, ako to naozaj je. Teraz sa mi však stalo to, čo určite poznajú mnohí ľudia a politici zvlášť. Vec nebola čierno-biela. Rozhodnutie, ktoré predo mnou stálo, však áno. Aspoň bude väčšinou tak vnímané. Si za X a proti Y. Si za Y a proti X. Človeku sa niekedy môže stať, že pociťuje potrebu vedieť o veci viac, ale vie, že rozhodnutie nemôže stále odkladať. Na druhej strane som sa naučil neuzatvárať veci unáhlene, splašene, na základe emócií.

Najjednoduchšie a najľahšie pre mňa bolo odísť z kandidátky, lebo ... lebo by som si z pohľadu mnohých zachoval tvár, česť, vyjadril nesúhlas so spôsobmi Igora Matoviča, dokázal svoju nezávislosť, postavil sa na stranu urazených politikov z konzervatívnych strán atď. A zároveň by som sa vyhol problémom a komplikáciám. A mal by som pokoj od politiky. Aké lákavé!

Tak a teraz sa dostávame k otázke „Prečo som teda neodišiel od Igora Matoviča?“ Ja som totiž nikdy k Igorovi Matovičovi neprišiel. S p. Matovičom sa osobne nepoznám, netykáme si a okrem krátkeho predstavenia sa som s ním nikdy nehovoril medzi štyrmi očami. Ja som na kandidátku Obyčajných ľudí a nezávislých osobností nevstúpil kvôli Igorovi Matovičovi. Moje rozhodnutie vychádza z mojej kresťanskej viery. Pozdáva sa mi však myšlienka, za ktorou stál a ktorú zrealizoval - kandidátka nezávislých osobností. Nie je to môj predseda, dokonca ani líder kandidátky. Je to však autor myšlienky a mediálne ďaleko najznámejšia tvár. Nebudem tu riešiť, či je narcis, blázon a šašo. Na to nie som odborne kompetentný (pán Fico, mnohí návštevníci krčiem a ľudia, čo poznajú politickú realitu len prostredníctvom TV, si evidentne myslia, že sú). Ak vás zaujíma môj skromný amatérsky názor, p. Matovič je sympatický chlapík a o nič väčší narcis, blázon a šašo ako ja. Má víziu a originálne nápady. Urobil veci, na ktoré sadvadsať rokov v politike nikto neodhodlal. Pomohol rozvíriť stojaté vody a prebrať mnohých z letargie.

Možno by si mal dať väčší pozor na suverénne a emotívne vyhlásenia, ktoré sa dajú ľahko použiť v jeho neprospech. Každému človeku, vstupujúcemu do politiky, by asi mali povedať okrídlenú vetu z amerických filmov: „Máte právo mlčať. Všetko, čo poviete, môže byť použité proti vám.“ Ale že by bol „klamár a despota“ a jeho nápady „primitívne a debilné“, to nemôžem potvrdiť.

Nejdem obhajovať p. Matoviča, ale necítim ani potrebu sa voči nemu vymedzovať, aby som dokázal svoju nezávislosť. Čestne vyhlasujem, že od začiatku mojej komunikácie s Obyčajnými ľuďmi som nezažil žiaden nátlak, podmienky alebo čo i len ich náznak. A to som na kandidátke celkom vysoko (číslo 11, v súčasnosti sú pred mnou už len siedmi ľudia). Všetko prebehlo vždy úplne otvorene a slobodne.

Neviem, aké politické hry medzi sebou hrali Obyčajní a zástupcovia KDS a OKS. O tom sa momentálne môžem len dohadovať. Politické špekulácie a kalkulácie však nie sú mojou doménou. Hoci ma neteší ako k tomu došlo, výsledný stav má v sebe aj niečo pozitívneho. Na kandidátke nie sú teraz zástupcovia žiadnych politických strán, iba ak zostali z vlastnej vôle ako nezávislí. Mnohé osobnosti a myšlienky KDS a OKS sú mi sympatické a vážim si ich. Moje zotrvanie na kandidátke nie je namierené proti nim a nie je ani súhlasom s krivdou, ktorú pociťujú. Avšak teraz je to naozaj nestranícka kandidátka. Myslím, že mnohým ľuďom prekážala práve prítomnosť politikov minulosti na kandidátke. Mne osobne to neprekážalo, ale nebol som tým ani nadšený. Navyše sa mohlo veľmi ľahko stať, že by sa stalo naozaj to, na čo upozorňovali mnohí v diskusiách: Do parlamentu sa prekrúžkujú štyria Obyčajní (Matovič a spol.), po dvaja-traja z KDS a OKS, k tomu možno Mojžiš a Bučko, ktorí sú jedna ruka s OKS, resp. KDS, a máte po nezávislých kandidátoch v Národnej rade.

Rozhodol som sa: Pokračujem na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Ako nezávislý kandidát. Verím, že je to moje poslanie. Moje váhanie nebolo spôsobené nedôverou voči osobe Igora Matoviča. Bolo dôsledkom sebareflexie, načúvaniu hlasu svedomia, uvedomenia si zodpovednosti. Túto skúsenosť považujem za dobrú školu.

Teraz sa už chcem sústrediť pozitívne na kampaň. Osloviť obyčajných ľudí, pre ktorých nie sú prvoradé politické súboje medzi stranami, ale reálny život na Slovensku. Chcem sa im predstaviť ako kandidát, ktorému môžu veriť. Nie ako politik, ale ako obyčajný človek – otec, učiteľ, kresťan. Viac o mne nájdete v predchádzajúcich blogoch a na www.richardvasecka.sk.

Keby som písal blog o odchode, bolo by to asi kratšie. Keď vyhadzujete tanier, nemusíte ho umývať, utierať ani ukladať do police. Konštruktívne kroky sa vysvetľujú náročnejšie ako deštruktívne.

Ďakujem všetkým, ktorí vyjadria konštruktívne svoj názor v diskusii.

 

Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?