Čo urobí LGBTI aktivista, keď zistíte, že toto je oficiálny postoj úradujúceho ministra školstva vyjadrený v odpovedi na otázku poslancov Národnej rady?
Keďže z taktických dôvodov nechce zaútočiť na člena vlády (lebo dúfa, že cez nich dokáže presadiť svoju agendu), zráta to poslancom, ktorí sa odvážili takúto otázku ministrovi položiť.
Tými poslancami sme boli my s kolegyňou Erikou Jurinovou. Odvetou za našu „drzosť“ bol hanebný a zavádzajúci článok v najčítanejšom bulvárnom týždenníku obviňujúcich nás z podpory neonacizmu.
Čo na tom, že od nadpisu („Do plynu?“) cez perex („poslanci sa zaštiťujú neonacistickými bludmi“) až po násilne a neprirodzene pokrútené tvrdenia v samotnom článku sú to všetko absolútne nezmysly!
Bohužiaľ, pravdepodobne len veľmi malá časť čitateľov si to preverí, hoci pravda – celá a vyvážená – je „vzdialená“ len na jeden klik.
Ak máte záujem o surové fakty bez interpretácie z jednej alebo druhej strany, môžete si prečítať celú interpeláciu (otázky aj odpoveď) na webe Národnej rady a urobiť si vlastný záver.
Čo aktivistov a novinára podráždilo, je teda zrejmé. Aká bola však ich zámienka na osočovanie? Použili tento citát z našej interpelácie: „Dovoľujeme si pritom poukázať na článok popisujúci kontroverzné aktivity Inštitútu ľudských práv vrátane údajných kontroverzných vyjadrení jeho výkonného riaditeľa a údajné prepojenie Inštitútu na ľavicovú frakciu strany SMER-SD“ (link na článok a meno riaditeľa som vynechal – ak vás zaujímajú, sú v interpelácií). Tento článok vôbec nebol súčasťou argumentácie, ale len upozornením ministra na údajné aktivity Inštitútu a jeho riaditeľa. Minister to tak evidentne zobral a vo svojej odpovedi riešil vecnú podstatu interpelácie a nie zástupnú tému ako pán novinár.
Obvinenia z podpory neonacizmu vychádzajú z hodnotenia stránky, na ktorej bol článok zavesený. Prekvapuje ma, že novinár pokladá upozornenie na fakty za podporu a schvaľovanie čohokoľvek, čo sa na danej stránke nachádza. Očakávam preto, že ak nabudúce v interpelácií na ministra dopravy uvediem upozornenie na fakty na stránke cp.sk, obvinia ma z podpory erotizmu, keďže pri zobrazovaní dopravného spojenia sa zobrazujú odkazy na rubriku „Sex a flirt“ v rámci toho istého portálu.
Tiež ma prekvapuje, že keď je neonacistický obsah portálu taký zrejmý, prečo sa ním ešte doteraz nezaoberali orgány činné v trestnom konaní a nie je zrušený. A som zvedavý, či už pán novinár na autorov dotyčného portálu podal trestné oznámenie. Mám však obavu, že aktivistom LGBTI a takýmto novinárom prekážajú kresťania s jasným postojom v prospech života a rodiny oveľa viac ako neonacisti. Z ich postojov dlhodobo vanie christianofóbia.
Tvrdenie, že sme sa s kolegyňou Erikou Jurinovou jasne nedištancovali od neonacizmu, je smiešne. Ukazuje nadprácu novinára s cieľom pošpiniť naše dobré meno a naopak výrazné zanedbanie úsilia byť objektívnym. Stačilo si totiž prezrieť naše postoje a aktivity. Najlepšie slová sú skutky. Za všetky uvediem len jedno: Ako poslanec som členom Skupiny priateľstva so Štátom Izrael (link >>TU<<).
To je také typicky neonacistické, že?